Anjel čo zradil

Autor: Filip Glejdura | 4.11.2014 o 18:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  98x

 

 

Kráčal večernou ulicou, za cudzím dievčaťom ktoré osobne nepoznal. Cestou si kúpil pol litra fernetu. Ako vychádzal z obchodu, podobne ako on, blúdil túlavý pes. V zlomku sekundy prebehol okolo neho a fľaša spadla. Rozbila sa. Na zemi ležalo veľa črepín a tiež jeho odvaha. Pes pribehol a začal lízať alkohol zo zeme. Po pár sekundách smutne zavzlykal a zranený vyplazeným jazykom bežal preč. Niekde do tmy. On tam len ticho stál a nechápavo sledoval. V duchu sa utešoval aký je babrák a že našťastie si nekúpil viac. Vrátil sa do obchodu a poprosil ďalšiu fľašu fernetu. Tento krát liter. Vyšiel von a zamieril za psom do tmy. Nebol tam ani náznak svetla. Iba úsvit mesiaca. Kráčal ďalej po tráve na kraj lesa a nevidel nič. Počul iba vietor. Zrazu sa o niečo potkol a spadol. Bola to ležiaca osoba. Ktorá zachránila fľašu alkoholu. Hnusne smrdela. Bol to asi ožratý bezdomovec. Tak to nemôžem skončiť. Prebehlo mu hlavou... Pozviechal sa na nohy a premýšľal, čo sa mu dnes ešte prihodí. Odišiel od opilca a asi o 50metrov zastal. Sadol si, oprel sa o strom a otvoril fľašu. Dal si prvý dúšok. Potom ďalší. Premýšľal o tej za ktorou išiel...  A o darebákoch, ktorý sa musia nalievať odvahou, aby si rozumeli s cudzím dievčaťom. Za ktorým vlastne osamote kráčal. Netušil aká bude, ale presne vedel čo chce. Vedel že je až moc zraniteľný a alkohol je najľahšie riešenie. Dal si ďalší dúšok, teraz omnoho väčší. Myšlienky začali vrieť a vyhŕkla prvá slza. Prevrátil fľašu a napil sa. Bola už takmer prázdna. Odhodil ju preč. Postavil sa, no silno sa udrel do konára stromu pri ktorom sedel. Chytil sa za hlavu a spadol na zem. Hlasno zahrešil a potom sa vyvracal. Postavil sa, išiel nájsť odhodenú fľašu. Za pár minút si dal posledný dúšok. Odhodil ju znova a počul ako sa rozbila. Pohľad sa postupom času zahaľoval opitosťou. Ale on, on sa po dlhej dobe cítil fajn. Vybral sa naspäť do obchodu po cigarety. Nikdy pred tým nefajčil. Vyšiel von z obchodu a zapálil si marsku. Konečne sa rozhodol  že pôjde na miesto kde sa vybral. Cítil sa skvele, cítil odvahu, no bez duše.
Dorazil na to miesto. Bol to panelák pri malom lese, na konci mesta. Vytiahol ďalšiu cigaretu a zapálil si. Nejako sa mu zakrútilo v hlave. Sadol si na kraj chodníka. Dofajčil a z vrecka vybral krabičku cigariet. Neostalo ich tam veľa. Dal si ďalšiu. Stále myslel na dievča, ktoré videl iba na fotkách. Tam vyzerala nádherne.  Aká bude ? Čo jej poviem ? Vieme obidvaja o čo nám ide ? Začal váhať... Hlavou mu preskakovali myšlienky vráť sa domov alebo nebuď zbabelec. Odvaha sa vytratila a oči začali vlhnúť. Napokon zbabelec vyhral. Postavil sa, utrel si slzy a išiel k paneláku. Našiel to meno a zazvonil. Nič... Váhal. Zazvonil ešte raz. 
„Ahoj, poď hore, na tretie poschodie. Nechám ti otvorené dvere.“ ozvalo sa zo zvončeka. Kráčal hore po schodoch a v duchu stále ta istá otázka... Prečo ???
Vošiel do dverí a neznáma no krásna tvár rýchlo zatvorila dvere. Pozrel na ňu a bola ešte krajšia ako si predstavoval. Dlhé čierne vlasy, bola o hlavu nižšia a mala postavu gymnastky. Usmiala sa.
„Ahoj“, dal jej pusu na líce.
„Si tu skoro“.
„Viem, ale nemal som čo robiť.“ 
„Prepáč, môžem použiť toaletu ?“
Ukázala na dvere. Vošiel dnu, zamkol sa a vyvracal. Snažil sa to robiť potichu, aby ho nepočula. Na umývadle bola ústna voda. Vypláchol si ústa a otvoril dvere. Stále tam stála a začala si ho prezerať. Chytil ju za zadok a pritiahol k sebe. Pritisol pery k jej a strčil jazyk do úst. Po pár sekundách sa odklonila. 
„Počkaj, niečo si dáme.“
Vošli do kuchyne, sadol si za stôl a ona naliala jednu vodku ktorú položila pred neho.
„Počkaj a ty ?“
„Dám si z fľaše.“
Dievča piť alkohol z fľaše ešte nevidel, ale teraz ho to neprekvapilo. Hodil to do seba a silno ho naplo. Nemal na výber, musel to vydržať. S ohňom v hrdle pozoroval ako nádherné dievča hltá dúšky alkoholu. Začínal byť z nej zmätený ale veľmi sa mu páčila. Vypila takmer štvrť fľaše a dala ju preč.
„Poďme“, chytila ho za ruku a zaviedla do miestností plnej fotografií. Všade na stene, na obrázkoch, ten istý chlap a nevydarené srdiečka z rôznych vecí. Dokonca aj zo žuvačky. Vyzeralo to hrozne.
„To je môj muž“, porušila ticho.
„Si vydatá ?!!!“ hlasno na ňu zakričal a silno ju stisol za ruku.
„Prestaň, ja neviem.“ Odvetila nezmyselnú odpoveď.
Pozerala hlboko do podlahy a opýtala sa.
„Dokáže pretrhnúť puto lásky smrť? Lebo ak nie, tak som.“
„Prepáč, ale tieto dristy ma nezaujímajú“.
Pustila mu ruku a dala mu facku...  Potom pritisla pery na jeho a svoje telo čo najbližšie. 
„Poďme do spálne.“
„Si si istý“
„Nie som, ale to ani ty.“
Dvere na spálni sa zatvorili a ich bolesť utíšila. Kým sa kajal na dievčati, ktorej nepoznal ani meno, hlavou mu brodila stále tá istá otázka. Prečo ??? A myslel iba na jedno... Na svoju ženu a deti ktoré nekonečne miluje.

 

- Glejdura Filip

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?